Cesta do Macedonska, Bratislava - Budapest

Cesta do Macedónska, Bratislava - Budapešť

Bratislava

Do Bratislavy sme dorazili s petnásť minútovým predstihom. Navrhol som nebrať si taxík, ale ísť pešo, veď času máme dosť, prejdeme sa. Bude to posledná prechádzka v tento deň, tých 20 – 30 minút nám len prospeje, čaká nás celodenné cestovanie vlakom. Môj odhad bol však zlý, velmi zlý. Z Mlynských Nív po Hlavnú železničnú stanicu je to najmenej 45 minút chôdze. Posledných niekolko sto metrov sme dokonca bežali, len aby sme stihli odchod vlaku. Spotení, upachtení s hompálajúcimi sa ruksakmi na chrbtoch sme dobehli na stanicu kde nás čakalo prekvapenie: vlak mešká 90 minút! Mali sme ešte hodinu a pol času, len o tom vedieť. Zložili sme sa v čakárni, ešte sme netušili, že meškanie vlakov a čakárne nás mali sprevádzať po celú cestu.

Budapest Keleti p.u.

Železničná stanica Budapest Keleti p.u., kelet v maďarčine znamená východ, teda východná stanica, pôsobí otrasným dojmom. Rozpadávajúca sa budova s olúpanými kusmi omietky, niektoré časti mimo prevádzku, oddelené od ostatných plechovými zábranami, plná rôznych indivíduí. Stanica je zvnútra celá zašpinená, zapadaná prachom a poosieraná holubami. Holuby sú také drzé, že sa prechádzajú rovno po stoloch v bufetoch. Po stanici sa rozlieva spočiatku príjemná, potom viac a viac vtieravá vôňa gyrosu. Vtieraví sú aj vexláci, ktorí po vás idú okamžite len čo zaregistrujú váš pohlad na kurz forinta v zmenárni. Vtieraví a neodbytní, ochotní prehovoriť k vám svoje vexlácke frázy v rôznych jazykoch. Po stanici sa povalujú a podriemkávajú desiatky, ak nie stovky ludí. Stretnúť môžete kohokolvek, ortodoxného žida s jarmulkou na hlave, moslimky zahalené od hlavy po pety, pankáčov, celé rodiny turistov aj s bicyklami. Največšiu skupinu tvoria mladí ludia so stanmi a karimatkami, snažiaci sa obohatiť počas prázdnin o nejaké to dobrodružstvo. Zaujímavým zjavom sú dvaja či traja šachisti s rozloženými šachovnicami lákajúci ludí čakajúcich na vlak skrátiť si čas partičkou šachu o peniaze. Najnižšia stávka sú dve eurá.
Prúdy ludí tečú z vlakov a do vlakov vo vlnách podla príchodov a odchodov spojov. Niekedy nie je možné pokojne si pozrieť informačnú tabulu, prúd vás strháva, kolieska kufrov vám behajú po nohách, a ich majitelia nechávajúci za sebou ospravedlňujúcu frázu „Sorry, sorry!“ už prechádzajú kolieskami kufrov po nohách ďalšiemu. Cestujúci si kliesnia cestu davom k jednému z trinástich nástupíšť.
Chcel som si kúpiť niečo na jedenie, ceny jedál v bufetoch, vlastne ceny čohokolvek sú uvedené iba vo forintoch. Žiadne euro. Spomeniem si na tlupu vexlákov pred zmenárňou a prechádza mi chuť.