Cesta do Macedónska, Ohrid

Autobus sa neustále štveral s púšťal do kopcov a z kopcov. Boli sme zvedaví, či sa naplnia slová z ktorejsi internetovej diskusie, že v Ohride nie je problém nájsť si ubytovanie. Nenaplnili. Nenaplnili sa, pretože v Ohride nebolo potrebné nič hladať. Na stanici čakalo autobus množstvo ludí, ovela viac ako ich sedelo vnútri. Vravím Viktorovi: "Prišli niekoho vítať a ten nepricestoval." Mýlil som sa. Čakali na nás. Vrhli sa na nás ihneď po vystúpení z autobusu. Nemohli sme sa ani pohnúť, boli okolo nás nalepení ako roj včiel a každý niečo hovoril, prekrikovali jeden druhého. Nevedeli sme, že izba je sobi a ubytovanie smestuvanje. Nerozumeli sme im. Povedal som im, po slovensky, bol som totiž úplne dezorientovaný, nech chvílu počkajú, že sa chceme zorientovať a vybral som sa bokom. Roj pokračoval snami, tentokrát už vykrikovali v rôznych jazykoch: zimmer, rooms ... Ešte z autobusu som videl informačnú kanceláriu, tentokrát som im povedal po anglicky, že ideme do informačnej kancelárie. Stíchli a otočili sa na odchod, úlava. Nevzdal to iba Angel. Ponúkol nám izbu v centre za 6 eur na osobu. Dostal nás, viezli sme msa jeho Zastavou, staručkou a rozheganou, do jeho dvojposchodového neokožovaného domu, v zástavbe, iba 5 minút pešo od centra. Mal som taký tik zapnúť si pás, keď som však videl, že Angel na pás ani nepomyslel, nechal som to tak, mne sa páči volnosť.
V Macedónsku sa jazdí, na naše pomery, divoko. Jazdné pruhy sa dodržujú iba približne. Kolíziám sa vodiči vyhýbajú trúbením, takým ťukom do klaksóna, aby to spravilo iba tut, nie túúút. Takéto zatrúbenie znamená niečo ako postoj alebo uhni, teraz idem ja a je v Macedónsku dosť bežné. Zaujímavá je tiež jazda skútrom (dá sa aj prenajať), na skútri veščinou jazdia mladé dievčatá a jazdia kade chcú, po chodníkoch, po pešej zóne.. kade chcú. Prilbu som nevidel ani raz, dokonca ani u motorkárov. Pešie zóny sú v Macedónsku chápané tiež inak ako u nás. Centar - pešia zóna je prístupná autám dodávatelov a skútrom po celý deň.
"Where are you from?" spýtal sa Angel, "Slovačka" odpovedal som. Angel bol zhovorčivý, chcel na nás vyskúšať všetky anglické frázy ktoré poznal, po niekolkých v odpovediach "Slovančine" s radosťou zistil, že sa "malčo razbirame po makedosnku (trochu rozumieme macedónsky)" a dal sa do vysvetlovania kde čo v meste je, po macedónsky. Naozaj sme trochu rozumeli. Teda zatial len ja. Viktor tvrdil, že keď sa hovorí po anglicky, rozumie všetko a keď macedónsky, tak nič. Neskôr ten rozdiel dobehol a tiež začal trochu rozumieť. Raz budeme všetci hovoriť anglicky a medzislovanská komunikácia zanikne.
Izba je provizórna. Dve staré vŕzgajúce postele plus ďalšie štyri s bežným madracom, stôl, tri záhradné plastové stoličky, železná montovaná polička ako z nejakého skladu, tenká drevená priečka oddelujúca ďalšiu izbu. Na chodbe upatlaný varič - stará elektrická dvojplatnička, chladnička a kúpelňa so sprchou a záchodom pre celé poschodie (na chodbe sú štyri izby, netuším kolko postelové). Čo by sme chceli za 6 eur na osobu? Angel bol na svoju ubytovňu hrdý, všetko nám poukazoval, zobral si 12 eur a samozrejme, naše pasy, dal nám vizitku pre prípad, že by bol nejaký problém a "prepustil" nás do mesta.
Ohrid je turisticky vyspelé mesto na pobreží Ohridského jazera, po anglicky k vám prehovorí aj servírka v pizzérii. Strávili sme tam dva dni prechádzkami po pobreží, pešej zóne a historických pamiatkach. Trochu nás prekvapili námorníci a bojový čln, to sme na jazere nečakali. Nevideli sme žiadnu pláž na kúpanie. Kde sa kúpu domáci?
Angel je príjemný chlapík, stále sa staral o to aby sme sa u neho cítili príjemne. Raz nám natrhal aj čerstvých fíg zo svojej záhrady. Keď videl, že nás to už ťahá ďalej, poradil nám Svjaty Naum, miesto tridsať kilometrov od Ohridu na hraniciach s Albánskom.