Cesta do Macedónska, Skopje

Psíčkari

Ráno vonku venčia psíčkari svojich psov. Tento psíčkársky národ je asi na celom svete rovnaký. Pomaly sa prechádzajú a nechajú svojich miláčikov pobehovať a všetko očúravať. Ak sa pes zastaví, aby ošťal strom alebo nejaký stĺp, či osral trávnik, s úctou a trpezlivosťou čakajú kým spraví svoju potrebu, potom pokračujú v prechádzke.

Zlomený zub

Hneď v prvý deň, veď ako inak, som si vo vlaku zalomil zub. Ostrá hrana mi teraz reže zabiehajúci jazyk. Otec mi raz dal malý kamienok. Zdal sa mu zaujímavý lebo je vraj zelený, čo ja pre svoj znížený farbocit aj tak nemôžem dobre vidieť. Zobral som si ho od neho ako prejav dobrej vôle. Nosím ho vo vrecku, skúsil som si ním zabrúsiť ostrú hranu zalomeného zuba. Fungovalo to.

Turecký bazár

V Skopje sme sa prechádzali krížom krážom po tureckom bazáre. Množstvo uličiek, obchodíky so všetkým možným, ludia s kárami pripravujúci si tovar na predaj. Zaujímavé, že nikto sa nikam neponáhla, je tu kopa národa, ale žiaden zhon. V čajovniach hneď od rána sedia muži, rozprávajú sa a popíjajú čaj a kávu. Kávu som si dal aj ja. Sedel som vonku za stolom a čakal, kým ma obslúžia, po pár minútach som už bol netrpezlivý, zdvihol som sa, že pohladám čašníka. Od vedlajšieho stola ma jeden z mužov zastavil upokojujúcim posunkom. Oči a ruka mu vraveli: "Seď pokojne, neboj o chvílu príde". A naozaj o chvílu sa vyjasnilo kde bol. S čajom na kovovej tácke obiehal okolité obchodíky a obsluhoval ich majitelov. Káva bola vynikajúca, s perfektnou vôňou a bohatou penou a stála iba 20 denárov, atmosféra čajovne na tureckom bazáre je však na nezaplatenie.

Pohroma

Cestou na hrad som cítil nezadržatelné tlaky v hrubom čreve. Bol to následkom mojich raňajok. Mal som chuť na kefír, mali však len pollitrové balenie, neodolal som a vypil som ho celý, tušil som, že sa mi to vypomstí. Moje oči nelovili hradby, ale záchody. Zbadal som dva umelohmotné. Boli otvorené, no namiesto papiera v nich boli len flaše s vodou. Spomenul som si ako mi raz vraveli známi zo strednej Ázie - lavá ruka je hovnová a pravá jedlová, teda je sa pravou rukou, lavou sa umýva zadok. Umyť si ho je lepšie ako roztierať hovno po tele. Po všetkých tých umývačoch je v priestrannej plastovej mise bazén naplnený vodou a polorozpustenými výkalmi. To, čo nasledovalo si nechám pre seba, stačí keď poviem, že som „po tom“, s výdychom úlavy, presedel nasledujúcich dvadsať minút na lavičke. Našťastie tabletka proti hnačke z našej cestovnej lekárničky rýchlo zabrala.

Smer Bitola

Na zrúcaninách hradu práve prebiehali vykopávky. Videli sme archeológov, črepy, kosti, lopaty, táčky (fúriky) a brigádnikov. Pokochali sme sa výhladom na mesto a pokračovali k mešite Mustafa Paša, tá však bola pre rekonštrukciu zavretá.
Mali sme dosť, slnko pálilo ako besné, rozhodli sme sa radšej odcestovať do Bitoly, druhého največšieho mesta Macedónska.