Cesta do Macedónska – vo vlaku cez Srbsko

Smetisko s názvom Železničná trať

Všade okolo kolají je kopa smetí. Cestujeme s dvomi albánkami. Devetnásť ročnou Tanjou a jej tridsaťdva ročnou sesternicou, vo fajčiarskom vozni. Obe sú náruživé fajčiarky. Nevedomky nám ukážu dôvod bordelu okolo kolajníc. Tanja po dojedení krekrov vyhodí obal oknom a obe sa na tom zabávajú. Smeje sa aj srbka Milica, ktorá cestou pristúpila. Tanja nechce zábavu len tak ukončiť, vyberá smeti z odpadovej nádoby v kupé a vyhadzuje ich oknom. Ženy sa na tom úžasne zabávajú, mne je z toho smutno. Viktor si neskôr na chodbe che takú zábavu vyskúšať tiež a vyhodiť von oknom plastovú flašu. Samozrejme Viktor by to zdokonalil, chcel so mnou súťažiť kto trafí stĺp pri kolajniciach za jazdy. Vyhovoril som mu to.
V celom Srbsku vidíme pri každom moste cez rieku či riečku a pri každom vstupe do tunela akési rozpadávajúce sa opevnené strážnice. Zdá sa, že je to pozostatok nedávnych vojen.

Pôvabná albánka Tanja a jej setranica

Zdravotná starostlivosť v Macedónsku zrejme nebude bohvieaká. Tridsaťdvaročná sestranica sa na nás usmieva iba s troma zubmi v hornom rade. Má ich pekne na preskáčku: vypadnutý – zdravý – vypadnutý... Ešte aj zdravé zuby má zájdené od cigaretového dechtu. Vôbec jej to neprekáža, smeje sa na plné ústa a normálne sa rozpráva zo všetkými v kupé, je milá a zhovorčivá. Je to zvláštne, lebo inak si obe albánky dávajú záležať na svojom výzore. Tanja je pôvabná a krásna , iba na odhalenom bruchu má jazvy, ktoré si stále zakrýva kapsičkou na osobné veci. Obe sú štíhle s peknými postavami, s úzkymi u tvárami, nižšími postavami a čiernymi vlasmi. Tanja žijúca v Srbsku ide na návštevu k svojej setranici. Cestujú do Kumanova v Macedónsku, kde na tridsaťdva ročnú sestranicu čaká syn. Jej manžel pracuje v Rakúsku. Tatnjina sestranica obdivuje naše možnosti cestovania. Macedónci potrebujú do rakúska víza, tie jej nikto neudelí a tak si nemôže ísť ani len navštíviť muža. Víza potrebujú aj do rozvinutejších krajín bývalej Juhoslávie Slovinska a Chorvátska. Vo vlaku rozprávajú srbštinou, ktorú sa naučili v škole. Pri troche predstavivosti sa dá mnoho rozumieť, aj keď príbuzný jazyk prináša mnoho úskalí. Rovnako znejúce slová majú často v srbštine a slovenčine iný, niekedy až opačný, význam. Títo falošní priatelia vás privedú do nejednej komickej situácie.

Hranice

Na srbsko - macedóskych hraniciach treba vyplniť akýsi papierik s osobnými údajmi. Albánky nám vysvetlili čo tam napísať. Niektorí ludia vystúpili z vlaku, aby sa osviežili vodou z jedného z dvoch kohútikov a nabrali si vody. Zastaralé kohútiky a betónový hrant namiesto umývadla nevzbudzujú dôveru, je však tak teplo, že sme sa osmelili aj my z Viktorom, opláchli sme sa a nabrali si vodu do fliaš. Bola výborná. Čerstvá voda je tu na každej stanici.